Animácia je svetom fantázie, ihriskom pre kreatívnu myseľ. Miestom, kde je možné úplne všetko, pokiaľ si to dokážete v mysli predstaviť. Animáciu nelimitujú hranice reality, ale... (vždy bude existovať nejaké ale) ako povedal Pablo Picasso: „Nauč sa pravidlá ako profík, aby si ich mohol porušovať ako umelec.“
Potreba dať animácii nejaké pravidlá je tak stará ako animácia sama. Už Walt Disney použil spojenie plausible impossible (v preklade uveriteľné nemožné) už v roku 1980, v článku s názvom O'Donnell's Laws of Cartoon Motion.
Tu bol prvý raz použitý pojem toonforce – systém pravidiel animácie, ktorými sa kedysi riadilo takmer každé známe animačné štúdio, obzvlášť Warner Bros. Pictures / Metro-Goldwyn-Mayer. Princípy toonforce sa však v porovnaní so súčasnou animáciou môžu zdať až absurdné, veď posúďte sami:
Akýkoľvek charakter, zastavený vo vzduchu, ostane vo vzduchu stáť, až kým si neuvedomí svoju situáciu.
Animátori sú študenti fyzikálnych zákonov reálneho sveta: gravitačnej sily, ohybu svetla, tajov anatómie. No aby dokázali stvoriť uveriteľný fiktívny svet, musia byť schopní verne zachytiť pohyb a chápať princípy jeho fungovania.
„Najväčší úspechom je to, keď publikum k charakteru pocíti silné emocionálne puto,“ hovorí Cassidy Curtis, animátor v DreamWorks Pictures. „Fyzika je zásadná vo všetkom, čo ako animátori robíme. Pretože čokoľvek, čo nie je uveriteľné, pôsobí na diváka rušivo, vytrhne ho z momentu a pripomenie mu, že to, na čo sa díva, nie je skutočné.“
Významným dielom v súčasnej gramatike pohybu je 12 princípov animácie:
The illusion of life from cento lodigiani on Vimeo.
Keď raz máme pravidlá pevne zakotvené, prichádza čas využiť kreatívnu slobodu, ktorú animácia ponúka. Cieľom je vytvoriť si vlastnú logiku, jedinečný vesmír s vlastnými fyzikálnymi zákonmi, vlastnými pravidlami a atmosférou.
Hoci sa pravidlá animácie môžu zdať surrealistické, pomáhajú umocniť celkový zážitok. Niekedy len malinký detail či chybička divákovi navodí pocit ako z magického realizmu, inokedy nám fantázia a talentované ruky animátora otvoria dvere do nepoznaných kútov imaginácie a predostrú nám úplne nový svet.
Možnosti sú nekonečné a zmyslom hry je diváka prekvapiť, uzavrieť s ním tichý pakt, v ktorom potajme zvedieme jeho vnímanie a presvedčíme ho o uveriteľnosti našej vykonštruovanej reality.
David Blaine - Spectacle of the Real from Daniel Oeffinger on Vimeo.
Kids - Headspace from Moth on Vimeo.
Nové technológie rozšírili horizont animátorskej kreativity a napredovanie v tomto smere ešte neskončilo, čoho výsledkom sú niektoré expresívne, priam až geniálne kreatívne výstupy.
Method Studios sa do vôd experimentovania ponorilo naplno v autentickej hre materiálov, textúr, svetla a charakterovej animácie. Dá sa celkom ľahko uveriť, že sa pozeráme na anatómiu a pohyby skutočného ľudského tela. Taktiež rozoznávame štruktúru a správanie materiálu. Spojenie týchto prvkov je naprosto hypnotickou vizuálnou show a zároveň len uveriteľným nemožným.
Animácia - to je prázdne plátno, ktoré ponúka nekonečné možnosti pre kreatívny prejav. Plausible impossible dovoľuje vdýchnuť život každému výplodu fantázie a je aj výzvou pre kreatívnu animátorskú myseľ zanechať diváka v nemom úžase. A práve túžba divákov uveriť v nemožné je to, prečo sa animované videá stali tak silným nástrojom súčasnej komunikácie.
Ktoré animované videá zanechali v nemom úžase vás? Povedzte nám o nich v komentári.
